Prírodné pomery

Obec Blažice je situovaná vo východnej časti Košickej kotliny. Geomorfolo‐ gický celok sa zaraďuje medzi vnútorné Západné Karpaty. Z východu ju lemujú Slanské vrchy. Sformovali sa koncom treťohôr, kedy bolo toto územie zaplavené morom. Približne pred 13 – 11 miliónmi rokov sa aktivovala rozsiahla vulka‐ nická činnosť, ktorá pokračovala aj vo štvrtohorách, kedy sa pohorie vyvrásnilo. Vytvoril sa 50 km dlhý a takmer 20 km široký horský chrbát, ktorý sa ale vulka‐ nickou činnosťou rozpadol na niekoľko horských skupín a vrchov. Každý výraz‐ ný vrch je pozostatkom pôvodných sopiek, z ktorých každá prešla rozdielnym časovým, tektonickým a petrografickým vývojom. Erozívna činnosť časom obrú‐ sila pôvodné ostro rezané tvary. Najvyšším vrchom pohoria je Šimonka (1 092 m n. m.).

Od Košíc sú Blažice vzdialené 18 kilometrov juhovýchodne, pričom susedia s obcami: z juhu s Bohdanovcami, zo západu s Nižným a Vyšným Čajom, zo se‐ veru s Ruskovom a z východu so Slancom.

V západnej časti katastrálneho územia obce preteká rieka Olšava, ktorá je v úseku Košickej kotliny silne meandrujúcim tokom s menšími, ale početnými meandrami a niekoľkými obtočníkmi. Olšava s dĺžkou 49,9 km a plochou povo‐ dia 340 km2 je významným ľavostranným prítokom Hornádu. Predstavuje povr‐ chový vodný zdroj, do ktorého vteká Bystrý potok.

Rieka Olšava

Rozloha obce je 340 ha, pričom reliéf je mierne zvlnený (reliéf rovín a nív s prechodom do miernej pahorkatiny) s priemernou nadmorskou výškou 208 m n. m. Z geologického hľadiska ako súčasť neogénnej panvy je vyplnená molasovými sedimentmi a produktmi neogénneho vulkanizmu. Stavba je odra‐ zom zložitých tektonicko‐sedimentačných pomerov. V pleistocéne (staršie štvr‐ tohory) dochádzalo k sedimentácii spraší, ktoré zakryli nerovnosti reliéfu. Obec je reprezentovaná horninami mladších treťohôr – napríklad štrk, piesky a íly, ako i starších štvrtohôr – spraš. V oblasti sa vyskytujú i vulkanity, hlavne andezity a z neogénnych hornín napríklad sivé a pestré vápnité íly, piesky, proluviálne sedimenty tvorené hlinitými až hlinito‐piesčitými štrkmi s úlomkami hornín, zlepence.

Z klimatického hľadiska sa Blažice nachádzajú v teplej oblasti s priemerne 50 a viac letnými dňami za rok s denným maximom teploty vzduchu nad 25 °C. Badateľný je prejav kontinentality. Blažice sa teda zaraďujú do teplej suchej, res‐ pektíve mierne vlhkej oblasti s miernou zimou. V zimných mesiacoch sa teploty pohybujú v rozmedzí od ‐1 do ‐3 °C, v letných mesiacoch medzi 18 až 20 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 600 – 700 mm.

Vegetácia má tradičný charakter a je kultúrneho charakteru. Západná časť chotára je odlesnená. Tvorená je predovšetkým vegetáciou úžitkových záhrad a okrasných plôch pri rodinných domoch a drevinovou vegetáciou na verejných priestranstvách. Z pôd sú charakteristické hnedozeme, ako aj ilimerizované pôdy (luvizeme, ktoré sú menej úrodné). Na nivách rieky sa vyskytujú nivné pôdy – fluvizeme. Celkovo sa oblasť charakterizuje pôdami silno produktívnymi z hľadiska bonitnej triedy. Východná časť je zalesnená prevažne dubovým lesom s prímesou borovice. Miestami sa pri rieke zachovala sprievodná zeleň v podobe topoľov a jelší (lužné lesy). Z floristického hľadiska teda obec spadá do predkar‐ patského obvodu – Praecarpaticum (holarktická oblasť, eurosibírska podoblasť, karpatská floristická provincia, subprovincia karpatské západné kveteny).

Zoogeografické zaradenie je arktogejská živočíšna ríša – Holarktis, jej paleo‐ arktická oblasť a eurosibírska podoblasť – zóna listnatých lesov. Ide teda o pro‐ vinciu živočíšnych spoločenstiev karpatských nižšie položených listnatých lesov (do 800 m n. m.). Charakteristické živočíchy z plazov sú napríklad užovka stro‐ mová, slepúch. V lesoch sa môže vyskytnúť daniel, diviak, srnec, líška. Na od‐ lesnených plochách možno zbadať jarabicu, bažanta, králika. V blízkosti riek sa nachádza vodné vtáctvo.